Sem-tam ujde slovko naviac,
žlté auto prichádza,
gumy, tie už pištia pariac,
Martin Belko vychádza.

Zlato, fondy dlhopisy,
nič mu z toho nevonia,
radšej prachy uloží si,
on do svojho vzdelania.

Keď do školy chodí,
horalku vždy šrotí,
dá si aj bagetu,
keď ide z bufetu.

Čavoj prospel veľmi dobre,
teraz pred Kauflandom žobre,
to jediná jeho vina,
a okrem nej žiadna iná.

Dievča, vzácny exponát,
radšej sa jej nechytaj,
doláme ti ona hnát,
potom s plačom utekaj.

On už tvrdo nepracuje,
na práce svojej ovocí,
na biole pikle kuje,
niet už preňho pomoci.

Angličtinu nemusí,
radšej pilník nabrúsi,
vyrazí on do lesa,
strom fujarou stane sa.

Do vesmíru s úžasom,
hľadí on po nociach rád,
do pekla už s Windowsom,
s Linuxom je kamarát.

Do jej očí krivý pohľad,
jej nálady blbý odhad,
rukou nohou hneď ťa vypne,
prístroj v nemocnici pípne.

Vŕta, vŕta ropu hľadá,
podlaha ho nemá rada,
aj pozerá ako krtko,
a hojdá sa stále vrtko.

Za monitor často sadá,
Trumpa za vzor dáva,
rýchlo naňho amok padá,
preto málo spáva.

Nepovie on polku slova,
predsa lásku má,
je to Jindra Petáková,
kniha tlačená.

Učiteľov z neho chytá,
veľmi silá depka,
terč to často šípom schytá,
je to Janči Repka.

V škole on len do mobilu,
hľadí stále, každú chvíľu,
vektory on všade dáva,
nočné mory z toho máva.

Na florbale pecky dáva,
z desky len jednotky máva,
lopty len tak vzduchom svištia,
a diváčky hlasno pištia.

Po troch klikoch hlasno fučí,
Kubo hambáč s chuťou pučí,
bez jedla on neprežije,
k tomu veľa koly pije.

S foťákom on všade chodí,
objektívy často strieda,
z bicykla sa o zem hodí,
s kĺbmi je to bieda.

Menší ako noha stola,
tmavý ako Coca-Cola,
chudobný je jeho chrup,
na bicykli stratil zub. 

Z kórejčiny unesená,
hoc je ona Vietnamka,
o poznámky je prosená,
len jednotka je známka.

Peter Vaňo kapitán,
získal si tú hodnosť sám,
morské vlny zľahka hľadí,
Star Trek v telke rýchlo ladí.

Slavo má úsmev konkávny,
pláva on ako sardinka,
život je preňho otravný,
preto si radšej pospinká.

Na bajku on skáče hrdo,
niekedy ho vytre tvrdo,
vždy sa ale pozviecha,
keď prežije to miecha.

Mešká stále na hodinu,
a na budík zvalí vinu,
Škola tá ho nebaví,
v snoch nájde viac zábavy.

David Vrba,
svalov hŕba,
veľká sila,
obvod míľa.  

Na nemčine celkom vzadu,
Zimka je len na parádu,
Maloštík ho neistil,
ešte, že to nezistil.